Ľudia sa vedia hádať kvôli úplným maličkostiam. Veciam, ktoré pre život, nie sú skutočne dôležité, banalitám. S kým najviac sa hádate vy? Je to vaša mama, otec, partner, deti či kolegovia z práce?
Ľudia sú rozhádaní napríklad preto, že sa nezhodli na tom, či kúpia živý alebo umelý vianočný stromček alebo preto, že sa nevedeli zhodnúť na tom, aký vyberú filter na vodu a ak si to uvedomíte, je to strašne smiešne. Ak sa nám s niekým rozchádzajú názory a robí nám ťažkosť rešpektovať, že každý myslí inak a každý má na to svoje osobné dôvody, je to rovnako smiešne. Žiaľ býva to smiešne len pre tých, ktorých sa to bytostne netýka. Je to ľahšie, keď sa na situáciu pozerajú zvonku. Keď sme v situácií chytení, máme totiž pocit, že sme zranení, že nám niekto ublížil. Nikomu skutočne až tak nezáleží konkrétnom stromčeku, hádame sa preto, pretože chceme mať za každú cenu pravdu a ťažko sa nám znáša, keď to tak nie je. Cítime sa, že nie sme dosť dobrý, dostatočne ocenený. Je to síce smiešne a stráca to akúkoľvek logiku, žiaľ ľudia tak fungujú. Samozrejme sú ľudia, ktorí sa na všetky tieto situácie dokážu pozerať s nadhľadom, ale nie je ich veľa. Môžeme sa to však naučiť, existuje množstvo funkčných metód ako so sebou pracovať , ktoré ponúka dnešná psychológia.
Má niekto rád hádky? Nemyslím si. Sú zmysluplnejšie veci, ktorým sa môžeme venovať. Je lepšie zatnúť zuby a nevykričať svetu všetko rušivé, čo nám prebehne hlavou. Hlavne, ak to nikomu nepomôže, alebo dokonca ublíži. Nikto vás nedonúti hádať sa. Ak na vás niekto útočí, nemusíte reagovať a je v tom skrytá obrovská sloboda.
Samozrejme, hádajú sa už malé deti. Je to ťažké, ak sa vonkajší svet nespráva tak ako si prajeme, v súlade s našimi predstavami a túžbami Malým deťom pomáhajú rodičia, učitelia. My veľkí, by sme to už mohli zvládnuť sami.